Akcia „Zlomený krompáč“
23.3.2012
Je niečo okolo desiatej večer. Obloha je jasná. No všade je tma a ešte pomerne chladno. Marcový sneh sa ešte v lese nestihol roztopiť a ľady ešte pokrývajú v kvalitne hrubej nádielke lesné cesty a koryta potokov. Na Veľkej zákrute, na moste, zastaví zrazu akési auto a dvaja ľudia z neho vykladajú nejaké veci. Zvláštne balíky nesú až za lesnú križovatku v lese, smerom k Zelenému údoliu.
„Boudy na zástavkach, kde potkávaš lidí, co potkát si chtel...“
Ráno je ešte chlad, a na zstávke sa to hemží ľuďmi, čo idú dom práce a do škôl. Števo, Ďuro a Dávid si tu mieria ako ťažký westmeni. Medzi dávom spoznávajú ďalšieho parťáka – Kamila. Ten sa po rokoch opäť ukázal v našej partií. Kedysi občas s námi chodil na, už zašle slávou, Eldorado. Stisk rukou a: „Vitaj“ ho hneď začlenilo k nám. Ochvíľu sme už frčali busom hore do dedinky Úloža. Tu nás nemilosrdne privítal ešte prízemný mráz a zbytky snehu. No to samozrejme vôbec neprekážalo a tak sme sa rozbehli dole, jarným slnkom zaliatou dolinou, smerom do Zeleného údolia. Ľady na potoku už pomaly „roztály“ a dal sa už ľahko preskočiť., narozdiel od toho, keď tu pred týždňom boli Juro a Števo.
Plány v campre boli jasne: chceli sme celú „jedáleň“ premiestniť na iný flek, pod stromy, kde planujeme presunuť centrum diania tábora. No po krátkej „analýze“ sme zistili, že toto asi nieje múdre riešenie, lebo celá stavba už fajne začínala hniť. Čo teraz? „POstavime úplne novu!“ vyhlásil Dávid.
