TO Zelené údolie

Levoča 2007

 

„Někdo z vás, kdo chutnal dálku, jeden z těch co rozuměj, ať vám poví, proč mi říkaj, proč mi říkaj Toulavej.“

 

 

    Začať tramping u susedov v Českej republike, resp. na západnom Slovensku, by nebolo nič nezvyčajné. Ale prísť s myšlienkou trampingu v prostredí, pre ktoré je to takmer neznámy pojem, čo bol náš prípad,  si vyžadovalo nemálo odvahy  a nápadov. Poznali sme skautskú organizáciu, ktorá je na Slovensku značne rozšírená. S trampingom je to už horšie. Výnimkou je snáď len západné Slovensko. Uvedomovali sme si, že chceme svoj vzťah k prírode vyjadriť iným spôsobom, ako to robili ľudia okolo nás. Príroda nie je len zdrojom hmotných vecí, ale  je studňou duševnej rovnováhy, sily a krásy. Stretnúť sa s priateľmi v bare je dobré, ale stretnúť sa okolo vatry, za spevu trampských piesní, v náručí krásnej prírody a dýchať svieži vzduch smrekového lesa prináša radosť srdca a pokoj duše na mnoho dní. Tramping sa ukázal ako tá správna voľba pre naše chlapčenské sny a túžby, ktoré aj po rokoch dospelosti ostali rovnaké. Prinášal nám voľnosť, radosť a pokoj, ktorú sme nedokázali nájsť v aktivitách, ktorými sa zaoberali naši rovesníci.

    Inšpiráciu sme nachádzali v knihách Karla Maya a Jaroslava Foglara. Neodmysliteľnou súčasťou našich potuliek a táborení sa stali trampské pesničky vynikajúcich českých interprétov ako Wabi Danek, Brontosauri, Greenhorns, a mnoho ďalších. Ale naše srdcia si  najviac získali pesničky Michala Tučného ako i samotná osobnosť tohto nielen veľkého speváka, ale najmä človeka, ktorého sme síce nikdy nestretli, ale možno povedať, že poznáme jeho srdce, ktoré zanechal vo svojich pesničkách. Veríme, že je tam hore a díva sa s úsmevom na nás. Pre nás sa stal otcom, na ktorého sa nedá zabudnúť. Vďaka za život tohto vzácneho človeka. Vďaka za jeho lásku k životu, k ľuďom, k prírode.

    Optimizmus a radosť zo života je to, čo mnohým chýba. Problém je vtom, že to hľadajú na nesprávnom mieste. Zamyslieť sa nad životom človek nedokáže v hluku veľkomesta, ale v tichu náručia prírody..., „....pod šírou oblohou jsem se sám usadil, že mám chuť v hlave si srovnat, pro co jsem žil.“

    Hľadať pokoj duše je idea nášho pobytu v prírode. Prežiť šťastný život v harmónii s ľuďmi a prírodou znamená stretnúť sa Najvyšším bytím a spoznať jeho krásu, dobrotu a múdrosť. Chceme to spolu s Michalom  zakúsil a spolu s ním spievať o radosti svojej duše, pochadzajúcej zo životnej harmónie: „...že mám to výsadní právo abych tu žil.“

    A na konci povedať: „Měl jsem rád...“ život, ktorý je nie vždy ľahký, mal som lásku k ľuďom aj keď nie vždy boli  priateľskí, krásnu pieseň, čistý potok, tichý les... „to řeknu vám, tam u nebeských bran.“