8.2.2011 Volanie jari 2011
Tak nejak už zima ustupuje. Ale aj tak sme akosi nervózny, že jej to tak trvá. Načo čakať. Poďme ju volať!
Je niečo kolo tretej popoludní. Zabalili sme do batoha slaninu, whisky , na chrbte gitara a šlo sa. Juro so Števom neďaleko Kútov (lúka s horárňou, asi 1 ½ hod. severne od Levoče) obhliadli miesto nad „Kančou lúkou.“ Pekný flek, akurát na Volanie jari. Tak sme tam aj dnes zamierili. Šli sme len štyria (Juraj, Števo, Dávid a Peťo). Ostaní asi jar nečakajú J. Slnko už zapadlo, keď sme dorazili na malú lúčku nad cestou, čo vedie z Kútov do dedinky Uloža. Nachádzalo sa v miernom svahu, obklopená sosnami. Kančia lúka, nad ktorou sme sa nachádzali, už zažila naše trampské zážitky. Neraz sa tu robilo Volanie jari. Darmo, to miesto ma to už súdene.
Teraz sme tu rýchlo chystali drevo na oheň, lebo chvíľu je už tma. Dávid sa chopil dreva a bez sekery ho nadrobil na malé klátiky – „Lomidrevo.“ Keď vyšľahli prvé plamienky, Peťo vytiahol nefalšovanú whisky Kentucky Jack. Števo zasa ladil gitaru a spoločne sme zaspievali hymnu: Vlajka vzuru letí... Pri ohni nám bolo fajn. Od neho sa nikomu nechcelo. Ešte totiž bolo dosť chladno. Ale museli sme sa pobrať pomaly domov. No tým sa akcia ešte nekončila. Celú cestu do Levoče sme hrali na gitare, potkýnajúc sa v tme o korene a rôzne iné prekážky.